Táto stránka je zameraná proti kritike desktopu na Linuxe (a K/Ubuntu obzvlášť). Účelom nie je povedať: “My máme pravdu a vy sa mýlite.” Tato stránka sa snaží dosiahnuť tieto ciele:

1. Ukázať kritikom desktopu na Linuxe, že táto kritika tu už zaznela a teda nie je nutné opakovať.
2. Presmerovať kritiku na to, čo môže byť reálny problém, namiesto snahy o pochopenie, čo problémy sú.
3. Zameranie sa na praktické riešenia namiesto nariekania – čo vy a ja môžeme urobiť pre zlepšenie situácie Linuxu na desktope.

Otázky sú spravidla radené do kategórií podľa problémov, s ktorými sa môže užívateľ stretnúť pred, počas a po inštalácií K/Ubuntu.

Linux je extrémne mocný a flexibilný, môže byť prispôsobený veľmi rozdielnym potrebám, od nasadenia na superpočítačoch po náramkové hodinky. Preto vzniklo niekoľko variánt so zameraním na určitý trh, od desktopu, cez servery, po embedded systémy. Tieto varianty sú nazývané distribúcie.
Domáci užívatelia sa spravidla zaujímajú o distribúcie pre desktop. Dokonca aj v tejto kategórií je na výber z niekoľkých variánt. Niektoré desktopové distribúcie sú zamerané na expertov/vývojárov, niektoré sú vhodné pre staršie a menej výkonné systémy a niektoré sú dobrou voľbou pre moderné systémy, ktorým poskytujú silné a ľahko použiteľné desktopové prostredie.
Možnosť voľby je dobrá vec. Pokiaľ sa to týka jedla, automobilov, domov, oblečenia a miesta na dovolenku, nikto sa na existenciu voľby nesťažuje. Avšak keď si máte vybrať linuxovú distribúciu, zrazu sa sťažnosti objavia. Dôvodom nie je existencia možnosti výberu, ale nedostatok ľahko pochopiteľných informácií o ponúkaných možnostiach.
Problémom je potreba informovaného výberu.

• Pokiaľ hľadáte odpoveď na otázku s ktorou distribúciou začať, skúste tento kvíz
• Pokiaľ hľadáte porovnanie distribúcií, kliknite na distrowatch.com alebo na stručný preklad

Urobte informované rozhodnutie!

Pretože sú Linuxové distribúcie výsledkom úsilia komunity, užívatelia sa často obávajú, že im bude chýbať uhladenosť a trpí nedostatkom pozornosti o detail. Mnohí si dokonca myslia, že Linux je strohý systém ovládaný iba pomocou príkazového riadku. V skutočnosti open source systémy (systémy s otvorenými zdrojovými kódmi) vysoko motivujú ľudí k písaniu veľmi kvalitného kódu a niekoľko ľudí kontroluje a upravuje rovnaký zdrojový kód (z pravidla oveľa viac ako platený software). Popredné spoločnosti sú taktiež zapojené.
Pre všetky bežné činnosti tu sú pokročilé grafické užívateľské rozhrania. Vlastne je k dispozícií viac ako jedno užívateľské rozhranie a vy si môžete zvoliť to svoje, ktoré bude najlepšie vyhovovať vaším potrebám a chutiam.
Presvedčte sa sami: www.ubuntu.com/desktop, forum.kubuntu.sk a distrowatch.com

Nemusíte! Všetky bežné operácie sú prístupné prostredníctvom jednoduchého grafického rozhrania. Mnohí užívatelia stále dávajú prednosť používaniu príkazového riadku (Command Line Interface - CLI), pretože je to v Linuxe extrémne efektívny a silný nástroj. Jeho použitie je však pre bežné úlohy úplne voliteľné a je iba na vás, či chcete investovať čas a naučiť sa ho ovládať, alebo nie.

V Linuxe je grafické užívateľské rozhranie (Graphical User Interface - GUI) oddelené od jadra operačného systému. To má niekoľko výhod:

• Môžete používať užívateľské rozhranie, ktoré viac vyhovuje vašim potrebám, takže pokiaľ máte starý počítač môžete použiť “ľahké” rozhrania s nižšími hardwarovými nárokmi.
• Systém je stabilnejší a bezpečnejší - pretože grafické rozhranie nie je integrované do jadra, je tu menší priestor pre škodlivé procesy, ktoré môžu preniknúť hlboko do systému. Pokiaľ užívateľské rozhranie je narušené, grafické rozhranie “spadne”, ale operačný systém a dôležité služby, ktoré na ňom bežia (databázy, súborový server, výpočty...) ostanú neporušené.
• Môžete sa naučiť ako operačné systémy fungujú, miesto toho, ako pracuje špecifické rozhranie - tieto znalosti potom s ďalšou verziou GUI môžete ďalej rozvíjať.
• Môžete si zvoliť rozhranie, ktoré sa vám páči najviac, miesto nutnosti používať nejaké externé nástroje pre vylepšenie vášho desktopu. Opäť, výber je dobrý. Vo väčšine prípadov je distribúcia ktorú si zvolíte vybavená jedným prednastaveným GUI, ale často ho môžete vymeniť za iné, pokiaľ si to budete priať. GUI môže byť nainštalovaný ako ktorýkoľvek iný program.

Pre väčšinu distribúcií môžete získať podporu komunity (pomoc od iných znalých užívateľov), ktorá je rovnako dobrá ako (platená) komerčná podpora. Bezplatná “podpora komunity” je dostupná cez internet. Napríklad Kubuntu má vynikajúcu, ústretovú a skúsenú komunitu, ktorá robí podporu prostredníctvom kubuntu fórum (v angličtine: kubuntuforum.org), túto wiki, užívateľskú a vývojársku e-mail konferenciu, IRC a jabber kanály. To je viac ako postačujúce pre väčšinu užívateľov a celkom zadarmo (ak chcete, môžete tiež prispieť pomocou ostatným užívateľom).
Užívatelia, ktorí dávajú prednosť osobnému jednaniu s ľuďmi môžu vyhľadať lokálny Linux Users’ Group (LUG) - v Slovenskej republike je to Slovak Linux Users’ Group (SKLUG).

To sa stávalo skôr v minulosti, ale dnes sa veľa komunít snaží takémuto prístupu vyvarovať (a hlavne tá naša). Pravidlá člena komunity Kubuntu - Code of Conduct, podporujú medzi členmi komunity civilný a slušný tón. Mnohí užívatelia sú spokojní s priateľskosťou a pomocou komunity. Hlavne novým členom a úplným začiatočníkom sa snažíme poskytnúť čím podrobnejšiu pomoc. Veľmi dobre si uvedomujeme, že každý z nás raz začínal...
Doporučujeme vám prečítať si pár príspevkov na http://forum.kubuntu.sk/ a sami uvidíte.

Priemerní užívatelia nikdy neinštalujú operačný systém. Pokiaľ neinštalujú Windows, prečo by mali inštalovať Linux? Predinštalácia je pre priemerného užívateľa jediné rozumné riešenie, aby bol schopný používať Linux. Každý výrobca môže predinštalovať a predkonfigurovať Linux, alebo to môže urobiť kamarát priemerného užívateľa. V skutočnosti je s podporovaným hardwarom (pozri nižšie), inštalácia viacerých moderných distribúcií Linuxu podstatne jednoduchšia a rýchlejšia, ako u iného operačného systému.

Je to málo známy fakt, že Linux podporuje viac hardwaru ako akýkoľvek iný OS. Bohužiaľ mnoho z tohoto hardwaru nie je pre bežného užívateľa relevantné. V segmente, ktorý zaujíma väčšinu z užívateľov (desktop/laptop), niektorý hardware nie je podporovaný. Situácia nie je tak hrozná, obvyklý hardware je väčšinou podporovaný. Linux poskytuje širšiu podporu hardwaru pre desktopy/laptopy ako Mac, ale nesporne nie tak širokú ako Windows.

Je dôležité si uvedomiť, že Microsoft pre Windows nevytvára ovládače na všetok hardware, ktorý s ním pracuje. Tieto ovládače sú vytvárané ich výrobcami. Pokiaľ Windows nerozpozná nový monitor, ktorý ste si kúpili, je tu možnosť, že ste k hardwaru obdržali CD-ROM plný ovládačov pre Windows. Na druhú stranu, vývojári Linuxu napísali väčšinu ovládačov sami, často iba s minimálnou podporou od výrobcov hardwaru. To je pozoruhodný čin...

Ozajstný problém v Linuxu nie je podpora hardwaru, ktorá je vo všeobecnosti veľmi dobrá, ale fakt, že informácie o kompatibilite nie sú ľahko k dispozícií a/alebo zrozumiteľné pre bežného spotrebiteľa. S Windows viete, že skoro každé zariadenie je natívne podporované alebo sa dodáva spolu s CD s ovládačmi. U Mac-a môžete povedať, či je hardware kompatibilný po prehliadnutí krabice, ktorá je jasne označená, ale pokiaľ chcete vedieť či je zariadenie kompatibilné s Linuxom (skener, tlačiareň, monitor, zvuková karta, WiFi adaptér), musíte ho skúsiť nájsť na Linux kompatibility liste.

My si tento problém uvedomujeme a práve teraz je naša najlepšia šanca mať jedno centralizované miesto pre zoznam hardwaru kompatibilného s Linuxom - profesionálne vyzerajúcu webovou stránku, na ktorej sa ľahko a prehľadne hľadá. Keď tam nájdete požadované zariadenie, dostanete zoznam distribúcií, ktoré ho podporujú. Pozrite sa na https://wiki.ubuntu.com/SupportedHardwareListProposal a sľubný projekt http://www.dohickey-project.com/. Je tu tiež http://www.linuxcompatible.org/, ale bohužiaľ spolu zatiaľ nespolupracujú.

Pre hardware podporovaný K/Ubuntu je dobrý zdroj https://wiki.ubuntu.com/HardwareSupport (slovenský preklad sa pripravuje)

Ak chcete vedieť či bude Linux fungovať na hardwari, ktorý už máte, nie je nutné vytvárať zoznam všetkých vašich komponentov a zháňať informácie na webe. Najjednoduchšie riešenie je použiť LiveCD distribúcie, ktorú ste si vybrali a vyskúšali si, či vám všetko funguje ako očakávate, než vôbec začnete čokoľvek inštalovať.

LiveCD je kompletný operačný systém, ktorý je nainštalovaný na CD-ROM. Verne napodobňuje skutočnú inštaláciu Linuxu a môžete ho použiť bez akéhokoľvek zásahu na pevný disk. Pokiaľ nejaký hardware s LiveCD nefunguje, znamená to, že nie je zatiaľ podporovaný. Môžete si to taktiež skúsiť overiť v diskusnom fóre našej distribúcie. LiveCD taktiež funguje ako inštalačné CD, takže pokiaľ sa rozhodnete Linux nainštalovať, nepotrebujete zháňať iné CD.

Tak ako je vysvetlené vyššie, chceli by ste vedieť, či je podporované nejaké zariadenie, ktoré zatiaľ nemáte a plánujete si ho kúpiť, musíte hľadať v zozname kompatibilných zariadení na webe, alebo na fóre vašej zvolenej distribúcie.

Vezmite taktiež do úvahy, že pokiaľ si kúpite počítač s predinštalovaným systémom, OEM (Original Equipment Manufacturer) vyrieši to všetky možné nekompatibility vzťahujúce sa na komponenty stroja. Tieto budú špecificky vybraté pre cieľový OS. Získať počítač s predinštalovaným Linuxom zatiaľ nie je jednoduché, ale situácia sa neustále zlepšuje. Pozrite sa na: changecomputer.sk + ďalšie (v príprave)

To nie je za potreby! Je to nutné iba v prípade, keď chcete experimentovať s nepodporovanými funkciami. Tak isto ako v iných operačných systémoch, každý hardware je podporovaný, alebo nie je. To môžete pred inštaláciou velmi ľahko overiť pomocou LiveCD. Pokiaľ je hardware podporovaný, bude vo väčšine prípadov auto-detekovaný a ovládače budú nainštalované automaticky. Nebudete musieť čokoľvek urobiť, dokonca ani vkladať CD, ktoré ste obdržali spolu s vašim hardwarom. Pokiaľ váš hardware nie je podporovaný, mali by ste zvážiť použitie iného, kúpiť PC s predinštalovaným Linuxom, alebo sa vráťte za pár mesiacov (kompatibilita hardwara sa zlepšuje veľmi rýchlo). Väčšina bežného hardwara je obecne podporovaná out of the box, problematické oblasti sú zatiaľ winmodemy, USB modemy a niektoré WiFi adaptére.

Tieto komplikácie sú vyžadované kvôli rešpektovaniu iných operačných systémov. Toto nie je špecifický problém Linuxu, pokiaľ budete chcieť nainštalovať nejaký druhý OS v dual boot-e budete potrebovať:

1. zmeniť veľkosť existujúcich oddielov disku, taktiež môžete rozdeliť disk na logické sekcie určené pre každý OS,
2. vytvoriť štartovné menu, ktoré poskytne možnosť zvoliť OS k nabootovaniu.

V Linuxe je druhý krok úplne automatický a nie je to nič, čo by vás malo znepokojovať. Prvý krok je často nutný, pretože veľa OEM má zlý zvyk inštalovať východzí OS na jeden oddiel, ktorý býva roztiahnutý cez celý pevný disk. V mnohých distribúciach Linuxu sa toto prevádza pomocou grafického sprievodcu behom inštalácie, žiadne externé nástroje nie sú nutné. Ostatné operačné systémy zjednodušujú proces inštalácie prevzatím pevného disku, pretože ich inštalátor neposkytuje adekvátne voľby pre 1) ani pre 2).
Pokiaľ chcete, môžete to tak urobiť aj v Linuxe, ale Linux sa snaží koexistovať spolu s akýmkoľvek ďalším OS, ktorý si prajete používať.

Aj tento názor zastávajú niektorí ľudia. Myslíme si, že vychádzajú z predsudkov a nepochopení stavu vecí. Pokiaľ sa človek s Linuxom zoznámi a aj tak sa rozhodne ho nepoužívať, je to samozrejme úplne v poriadku, určite je takých užívateľov celá rada a možno sa k nemu časom vrátia.

Pokiaľ človek definitívne zavrhne Linux na základe rozšírených fám alebo prvých pár minút dezorientovanej práce, poškodí tým nie len sám seba, ale v dôsledku aj svoje okolie... Subjektívne obtiaže s užívateľským rozhraním bývajú dôsledkom prílišnej upätosti na zažitých spôsoboch používania OS Windows. K/Ubuntu tento systém nechce napodobňovať, snaží sa vyvíjať vlastnú cestu tak, aby bol čo najpoužiteľnejší pre čo najviac ľudí.

Linux má aj svoje objektívne vady, tak ako každý software. Tie najpodstatnejšie:

• obmedzená podpora niektorých profesionálnych programov a hier
• nedostupnosť ovládačov niektorých menej rozšírených zariadení
• príslušnosť k prehľadanej menšine (ale to priamo vyplýva z jeho malej rozšírenosti).

Môžeme tomu naďalej podliehať a byť uväznení k používaniu zavedeného systému naveky - alebo sa túto chybu pokúsiť napraviť.

Zmienené nevýhody Linuxu tým odstránime, ale výhody pretrvávajú. Milióny ľudí už tento krok učinilo...

V prípade absolútneho začiatočníka, ktorý prvý krát sedí za počítačom, sa tento problém nevykytuje tak často.

Tieto nástroje nie sú viac potrebné!

Aj keď niekoľko vírov v Linuxe existuje, skoro vôbec sa nevyskytujú a nie sú tak deštruktívne, ako vírusy vo Windows. Linux zdedil UNIXový model užívateľských práv, ktorý zabraňuje škodlivým programom získať tak široký prístup do systému, aký umožňuje vírom vo Windows rozmnožovať sa a poškodzovať systém. To najhoršie, čo sa môže vo väčšine prípadov stáť, je zmena obsahu užívateľovho domovského adresára, alebo jeho vymazanie. Obdobne sa nevyskytuje ani Spyware pre Linux (zatiaľ si nie sme vedomí jeho existencie a je pravdepodobné, že by proti nemu boli včas vydané opravy).

Linux k uchovávaní konfiguračných nastavení nepoužíva neprehľadnú centrálnu databázu ako sú Registry vo Windows. Konfigurácie sú v Linuxe uložené skoro vždy v textových súboroch, v okomentovanej, užívateľom prístupnej forme.

Súborový systém Linuxu predchádza fragmentácii súborov. Aj keď defragmentačné nástroje existujú, prakticky nie je potrebné ich používať, tak ako je tomu u súborových systémov Windows (FAT32 a NTFS).

Proste si prispôsobte a užívajte systém. Linux sa postará o väčšinu technických detailov za vás.

Firewall, iptables, je zabudovaný v jadre systému a ak potrebujete sprevádzkovať služby vyžadujúce prítomnosť firewallu, môžete si nainštalovať napríklad program Firestarter, ktorý vám zjednoduší jeho konfiguráciu.

Nainštalované K/Ubuntu v prednastavenom stave nepočúva prichodiacim sieťovým spojeniam, dokiaľ pre to nie je užívateľom špecificky nakonfigurované. V konečnom dôsledku je porovnateľný alebo dokonca bezpečnejší ako Windows s nainštalovaným firewallom.

Aj pokiaľ vaše programy obsadia len 10% pamäti, zbytok pamäti sa použije na urýchlenie operácií s diskom (caching). Súbory sú miesto na disk zapísané do pamäti, aby sa s nimi dalo bleskove pracovať, uložené sú až keď je nimi obsadená pamäť potrebná k iným účelom. Správa pamäti v Linuxe je veľmi dômyselne navrhnutá a užíva sa i na najdrahších profesionálnych počítačoch na svete.

Niektoré moderné desktopové prostredia majú “moderné” požiadavky na pamäť (do 256 MB), dá sa je ale vždy nahradiť úspornejšími.

Naopak, inštalácia software je veľmi jednoduchá: proste sa iba robí trošku inak ako vo Windows.

V K/Ubuntu je databáza všetkých dostupných programov na servere. Pokiaľ ste pripojený k internetu, stačí vám len vybrať tie, ktoré chcete. Automaticky sa vám stiahnu, nainštalujú a nakonfigurujú. Jednoduchšie to už hádam ani nemôže byť. Naviac sú programy preverené a podpísané. Nemusíte po programoch pátrať na webe, registrovať sa na neznámych stránkach, sťahovať z nich neznáme programy a spúšťať setup.exe.

Pre odinštalovanie jednoducho odznačíte dané programy v zozname.

Na aktualizácie ste upozorňovaný akonáhle sú k dispozícií. Na užívateľský príkaz sú všetky programy aktualizované naraz. Nie je nutné aktualizovať každý zvlášť, pomocou nejakej ich špecifickej procedúry. Takto sa dá jednoducho prejsť na úplne novú verziu celého systému, pričom sa zachová ako výber nainštalovaných programov, tak aj ich nastavenie.

Prečítajte si: Inštalácia programov

Pre používanie akéhokoľvek programu v databáze a väčšiny programov dostupných ako inštalačné balíčky na internete, kompilovať nepotrebujete.

To je nutné iba v prípade, keď sa rozhodnete experimentovať s novými verziami programov, ktoré ešte nie sú uvolnené a zahrnuté v distribúcii. Pokiaľ si chcete vyskúšať čerstvo vydaný kód v inom operačnom systéme, budete ho musieť taktiež skompilovať.

K/Ubuntu sa zaviazalo, že bude vo východzej inštalácii obsahovať iba slobodný software. To je dôvod, prečo v základnej inštalácii neobsahuje proprietárne formáty (uzavreté alebo viazané patenty).

Použitie takých kodekov a formátov médií je bohužiaľ široko rozšírené, akokoľvek existujú plnohodnotné alternatívy, ktoré dodržujú otvorené štandardy a sú v K/Ubuntu. Pokiaľ chcete používať i proprietárne formáty, nie je žiaden problém skoro všetky ľahko doinštalovať z internetu.