Organizácia dát v Linuxe sa líši od Windowsu. Vo Windowse malo každé zariadenie svoje písmeno - disketové mechaniky A, B, pevné disky a optické mechaniky sa označovali písmenami od C, pričom na C sa inštaloval samotný systém. Na prvý pohľad sa vám možno organizácia dát v Linuxe javí ako neporiadok, ale nie je to tak. Zachvíľu zistíme, že je to oveľa prehľadnejšie a praktickejšie.

Štruktúra adresárov má spoločný základ - koreňový adresár označený symbolom /.
Koreňový adresár “/” sa číta ako root (angl. koreň) - pozor, nepleťte si ho s menom používateľa root!
Všetky dáta sú štruktúrovane roztriedené do adresárov (pozri tabuľku). Domovské adresáre používateľov s ich dátami a nastaveniami sú vytvorené v zložke /home, napríklad /home/peter, /home/otec.
Správca root má svoj domovský priečinok priamo v adresári /root, nie v /home/root. Cesta do domovského adresára používateľa sa zvykne písať skrátene znakom ~ (čítame “tilda”).
Príklad: v konzole namiesto

cp subor.mp3 /home/ondrej/mp3

stačí zadať

cp subor.mp3 ~/mp3

Tento znak sa bežne používa aj v článkoch na internete, takže si ho dobre zapamätajte.

Ani výmenné zariadenia nemajú v Linuxe priradené písmeno. Pripájajú sa do adresára /mnt (alebo /media). Každé zariadenie tam má svoj adresár, kde sa zobrazuje jeho obsah. Napríklad disketová mechanika býva /mnt/floppy, CD-ROM /mnt/cdrom...

Drvivá väčšina programov má svoje konfiguračné súbory, do ktorých sa zapisujú jeho nastavenia. Obyčajne sú tieto súbory uložené v adresári ~/.program/. Je pravidlom, že ak je prvým znakom súboru alebo priečinku bodka, tento súbor/priečinok je skrytý. Nastavovacie dialógy programov nerobia nič iné, iba zapisujú do týchto konfiguračných súborov. Zvyknú byť dobre okomentované, takže nie je problém nastavovať programy aj priamo cez ne.

Pozrime sa teraz na niektoré zaujímavé adresáre v systéme:

Základné programy potrebné pre beh systému.

Obsahuje súbory zavádzača a jadro, ktoré sú nutné pre beh systému.

Tu sú špeciálne súbory určené pre komunikáciu s pripojenými zariadeniami ako sú napríklad disky, myš, CD, DVD ROM mechaniky... V Linuxe platí, že všetko je súbor a táto koncepcia zjednodušuje život napríklad programátorom.

Tu je uložená konfigurácia systému. Väčšinu konfigurácie tvoria obyčajné textové súbory editovateľné textovým editorom. Tieto súbory zvyknú byť vnútri patrične okomentované.

Domovské adresáre s dátami a konfiguráciou programov.

V adresári /lib sú uložené základné knižnice potrebné pre beh systému.

Slúži k pripojeniu výmenných zariadení ako sú CD ROM/DVD či disketovú mechaniku, ale aj disky iných operačných systémov alebo sieťové adresáre.

Slúži k pripojeniu výmenných zariadení ako sú CD ROM/DVD či disketovú mechaniku, ale aj disky iných operačných systémov alebo sieťové adresáre.

Inštalujú sa tu niektoré neštandardné súčasti systému, často komerčné aplikácie. Niekedy sa tu inštaluje aj KDE, Gnome, Mozilla či OpenOffice.org - napríklad v distribúcii SuSE Linux.

Špeciálny adresár s informáciami o systéme.

Domovský adresár správcu systému - roota.

Špeciálne programy určené iba správcovi.

Odkladací adresár, dočasné súbory.

Tu sa umiestňujú väčšie programové balíky, ktoré nie sú nevyhnutnou súčasťou základného systému - napríklad aplikácie. Tu existujú opäť adresáre /usr/bin, /usr/sbin, /usr/lib s rovnakým významom.

Zdieľané data pre programy - zvuky, obrázky, niekedy i konfiguračné súbory.

Dodatočná dokumentácia k nainštalovaným programom, licencie programov.

Ak inštalujete niektorý program priamo zo zdrojového kódu, teda nie z RPM balíčku pre svoju distribúciu, je obyčajne umiestnený do adresára /usr/local (kde sú opäť adresáre /usr/bin, /usr/sbin, /usr/lib...)