tune2fs -j /dev/hdXX

pozn: /dev/hdxx je cieľový diskový oddiel K vykonaniu príkazu nemusí byť filesystém odpojený. Zmenu filesystému nezabudnúť zaznamenať aj v súbore /etc/fstab

Oproti ext2 pridáva ext3

• Žurnálovanie
  
• H-stromy (adresárové indexy)
  
• Typy súborov v rámci adresárov
  

Bez toho je ext3 systém platným ext2 systémom. Toto umožnilo upraviť dobre otestované a stabilné nástroje na údržbu súborového systému (ako fsck) na údržbu a opravu súborových systémov ext2 bez zásadnejších zmien ext3. Tiež umožňuje bezproblémovú konverziu (priamu aj spätnú) s ext2.

make2fs -j /dev/hdXX

tune2fs -i 0 -c 0 /dev/hdXX

pozn: Kontrola filesystému ext3 pomocou fsck je zbytočná. Ext3 vznikol aj preto aby sa jej vyhol.

V Linuxovej implementácii ext3 existujú 3 úrovne žurnálovania

1. Plné (voľbou „data=journal“), kde sa do žurnálu pred zápisom obsahu súboru zapisujú metadáta aj obsah súboru pred commitom na hlavný súborový systém. Každá operácia sa teda musí uskutočniť dvakrát. To zlepšuje spoľahlivosť na úkor úbytku výkonnosti.
2. Writeback (voľbou „data=writeback“), kedy sa žurnálujú metadáta, ale nie obsah. To je rýchlejšie, ale neodstraňuje riziko zápisov mimo poradia (out-of-order writes) kedy napríklad pri operácii pridávania na koniec súboru po havárii môže vzniknúť neporiadok na konci súboru po ďalšom namontovaní. Použitím writeback módu dostávame nejrýchlejšiu variantu Ext3 filesystému. Je to tak preto, že uchováva len zmeny metadát a nečaká ďalej na asociované zmeny dát súboru predtým než zmemí napr. veľkosť súboru. Pretože zmeny dát súboru a žurnálované zmeny metadát filesystému sú uskutočnené nezávisle, môžu byť metadáta v nekonzistentnom stave (napr. obsahujú ukazovatele na bloky dát, na ktoré ešte neboli dáta zapísané). Použitím tohoto módu získame len urýchlenie kontroly konzistencie dát pri havárii systému.
3. Zoradený režim (voľbou „data=ordered“), ako „writeback“, ale vynúti zápis obsahu súboru po zapísaní asociovaných metadát. To by malo byť prijateľným kompromisom medzi spoľahlivosťou a výkonom a preto je to štandardná voľba. V móde ordered uchovávame len metadáta súborového systému kvôli zníženiu redundancie medzi zápisom do filesystému a do žurnálu. Zmeny metadát sú uskutočnené, narozdiel od módu writeback, až po zmenách vo filesystéme. Toto vedie k ľahkému zníženiu výkonu systému, ale zaisťuje, že pri všetkých zmenách budú metadáta zodpovedať dátam, ktoré boli zapísané.
   

Medzi hlavné výhody ext3 patrí:

• podpora žurnálovacieho súboru na oddelenom diskovom oddieli
  
• podpora ACL (Access Control Lists)
  
• EA (Extended atributes), správa chybných sektorov
  
• quot
  

Pomocou externého patchu v kerneli dovoľuje meniť veľkosť pripojeného filesystému (len zvyšovať). V prípade nepripojeného súborového systému môžeme veľkosť meniť oboma smermi.

Na rozdieľ od ext2, ext3 nuluje ukazovatele na bloky v i-node zmazaných súborov. To robí obnovu zmazaných súborov veľmi obtiažnou. Podpora transparentnej kompresie dát (dostupná ako neoficiálna záplata pre ext2) nie je dostupná pre ext3.

Pomenovanie mechanik a diskov má svoj systém. Začneme disky pripojenými k radiči PATA. Meno takého disku je hd (ako hard disk), ďalšie písmeno udáva, ako je na kabele disk pripojený:

• a - primárny kanál, master
  
• b - primárny kanál, slave
  
• c - sekundárny kanál, master
  
• d - sekundárny kanál, slave
  

Nakoniec je uvedené číslo - to má význam pre disky, ktoré môžu obsahovať viacej oblasti (oddielov), ktoré toto číslo navzájom odlišuje.

Pokiaľ mienite používať pripojený disk častejšie, bolo by nezmyselné pri každom štarte počítača písať opakovane príkaz mount so všetkými parametrami. Preto sa dá už pri štarte pripojiť daný disk, parametre takého pripojenia sú dané súborom /etc/fstab.
Každý riadok tohoto konfiguračného súboru odpovedá jednému zariadeniu, pripojenému do systému súborov.
Uvedieme si príklad, na ktorom vám to bude jasnejšie.

/dev/hdb1       /media/hdb1     vfat    defaults,utf8,umask=007,quiet,uid=0,gid=1000    0       0

• Prvý stĺpec udáva cestu k danému zariadeniu, ktoré chceme pripojiť.
  
• Druhý stĺpec udáva adresár, ku ktorému bude disk (presnejsie povedané diskový oddiel) pripojený.
  
• Tretí stĺpec udáva typ súborového systému.
  
• Štvrtý stĺpec obsahuje podrobnejšie nastavenia pripojenia.
  
• Pod voľbou defaults sa vlastne skrýva skupina volieb, z ktorých najdôležitejší je rw (read/write - zo zariadenia sa dá čítať, ale aj na neho zapisovať).
  
• UTF8 nastavuje správne kódovanie, čo je dôležité, pokiaľ ste zvyknutý používať mäkčene a čiarky v názvoch súborov a adresárov.
  
• Umask slúži k nastaveniu práv súborov a adresárov. Pokiaľ sa vám nechce pracovať s pripojeným diskom so superužívateľskými právomocami, tak môžete nastaviť uid alebo gid.
  

V Kubuntu si môžete pohodlne zistiť meno disku v System settings → Advanced → Disk & Filesystems. Tiež si tam môžete nastaviť pripojenie disku pri štarte počítača (nastavenie sa uloží do /etc/fstab

Alebo aké máte rozdelenie disku sa dozviete z príkazu:

sudo fdisk -l