Príkazový riadok (alebo tiež shell) je používateľské rozhranie pre prácu s operačným systémom. Shell interpretuje príkazy, ktoré mu my zadávame a spúšťa programy, ktoré komunikujú s jadrom. No a jadro pristupuje k hardwaru a vykonáva, čo sme mu my zadali (napríklad maže súbory na pevnom disku). My sa budeme venovať najpoužívanejšiemu linuxovému shellu - BASHu. Medzi iné shelly patria TENEX C shell (tcsh), Korn shell (ksh) či Almquist shell (ash). V prvých verziách Unixu sa využíval Bourne shell (sh) a v dnešnej dobe každý operačný systém vychádzajúci z Unixu má nejaký ekvivalent Bourne shellu. V Linuxe to je, ako som už spomínal, najčastejšie BASH, ktorý je s Bourne shellom kompatibilný, ale je oveľa bohatší na funkcie. BASH (Bourne-again shell) bol naprogramovaný v roku 1987 Brianom Foxom ako súčasť projektu GNU. V grafických prostrediach Linuxu existujú grafické emulátory terminálu, napríklad v KDE to je program konsole
Konsolu spustíme: ALT+F2 a napíšeme: konsole

Na začiatok ešte pár najzákladnejších informácií, ktoré si dobre zapamätajte:

• Linux má inú adresárovú štruktúru
• Linux je “case sensitive”, rozlišuje veľkosť písmen, čiže mu nie je jedno, či názov príkazu, súboru alebo adresára napíšete Takto, TAKTO, takto alebo TaKtO :)
• vo Windowse sa jednotlivé zložky oddeľovali opačnou lomkou “\”, v Linuxe sa oddeľujú klasickou “/”.
• aktuálny adresár (čiže adresár, v ktorom “sa nachádzame”) môžeme zapísať takto “./”. Domovský priečinok aktuálne prihláseného používateľa môžeme zapísať znakom “~” (vyslovuje sa “tilda” a napíše sa kombináciou kláves pravý Alt + A).
• príkaz sa skladá z tela a spravidla aj rôznych parametrov
  

Tu je na mieste spomenúť niekoľko vlastností linuxových shellov (v našom prípade BASH), ktoré nám vedia výrazne urýchliť prácu v príkazovom riadku:

1. História použitých príkazov, ktorú niektorí zaiste poznáte aj z MS DOS-u. Pohybuje sa v nej pomocou šípok hore a dole. Tieto príkazy je možné, samozrejme, editovať a znovu spúšťať.
2. Dopĺňanie názvov príkazov, súborov a adresárov pomocou klávesy TAB. Ak máme v aktuálnom adresári súbory tux.png a penguin.png, napíšeme napríklad príkaz rm -i t a stlačíme TAB, BASH/Konzola doplní celý názov súboru na rm -i tux.png. Prvé znaky mena súboru (resp. priečinku, príkazu) ho však musia jednoznačne identifikovať. Preto, ak by sme mali v adresári súbory croatia01.jpg, croatia02.jpg a croatia03.jpg, zapísali príkaz rm -i c a stlačili TAB, BASH by nám meno súboru doplnil až do miesta, kde sa tieto súbory líšia, čiže na rm -i croatia0. Ak v tomto momente klávesu TAB stlačíme ešte raz, vypíšu sa nám všetky súbory, ktoré začínajú na “croatia0”:
   

ondrej@susanne:~/fotky$ rm -i croatia0 TAB
croatia01.jpg croatia02.jpg croatia03.jpg
ondrej@susanne:~/fotky$ rm -i croatia0

Teraz by sme mohli napísať napríklad “2”, stlačiť opäť TAB a meno súboru by sme mali kompletné aj s príponou. Presne to isté sa dá robiť aj v prípade príkazov - dopĺňať ich mená či vypisovať všetky, ktoré sa začínajú na zadané znaky. Ak v tom získate istú prax a zručnosť, budete v shelli/v konzole vedieť podstatne rýchlejšie prechádzať adresármi a vykonávať rôzne operácie so súbormi ako v nejakom grafickom súborovom manažérovi.

cd (z anglického change directory - zmeň adresár) - použitie príkazu je jednoduché - cd a adresár, kde chceme vojsť. Ak sa chceme posunúť o adresár vyššie, zadáme príkaz cd .. (medzera + dve bodky).

ondrej@susanne:/home$ cd ondrej/fotky/
ondrej@susanne:~/fotky$

Na zistenie názvu a cesty priečinku, v ktorom sa nachádzame, použijeme jednoduchý príkaz pwd (z angl. print working directory).

ondrej@susanne:~/fotky$ pwd
/home/ondrej/fotky

Nový adresár vytvoríme pomocou príkazu mkdir (z angl. make directory). Napríklad mkdir Dokumenty vytvorí adresár Dokumenty v aktuálnom adresári.

Prázdny priečinok odstránime príkazom rmdir Dokumenty (remove directory). Ak obsahuje ďalšie súbory, BASH vyhlási rmdir: `Dokumenty/’: Directory not empty, a preto ho musíme zmazať príkazom rm -r Dokumenty/ (viac o príkaze rm sa dočítate ďalej).

ls (z angl. list) - tento príkaz sa používa na výpis adresárov a súborov zo zadaného adresára.

ondrej@susanne:/home$ ls ondrej/fotky/
2005 croatia01.jpg croatia02.jpg croatia03.jpg

Ak chceme vypísať obsah aktuálneho adresára, stačí zadať iba príkaz ls.
Tento príkaz má aj niekoľko zaujímavých argumentov:

• -a - vypíšu sa aj skryté súbory a adresáre (čiže tie, ktorých meno začína bodkou)
• -l - detailný výpis aj s právami, dátumom zmeny, veľkosťou súborov atď.
• -F - na koniec názvu súboru sa pridá znak, ktorý bude charakterizovať typ súboru (napr. “/” pre adresár, “*” pre spustiteľný súbor...)
• -R - obsah sa vypíše rekurzívne, čiže vrátane obsahu podadresárov
• -h - pri tomto argumente sa veľkosť súboru nebude vypisovať v bytoch, ale v kB, MB, GB
• –color - adresáre a rôzne typy súborov budú farebne rozlíšené

ondrej@susanne:~/fotky$ ls -lFh --color
total 2.6M
drwxr-xr-x 2 ondrej ondrej 4.0K 2005-08-10 13:39 2005/
-rwxr-xr-x 1 ondrej ondrej 840K 2005-08-10 13:37 croatia01.jpg*
-rwxr-xr-x 1 ondrej ondrej 973K 2005-07-21 13:30 croatia02.jpg*
-rwxr-xr-x 1 ondrej ondrej 780K 2005-07-13 09:26 croatia03.jpg*

Ako vidíte, ls má mnoho nádherných argumentov. Viac nájdete v man ls.

Pri tomto príkaze si spomenieme aj funkciu zástupných znakov. Ak chceme zobraziť trebárs všetky súbory začínajúce sa na písmeno a, zadáme príkaz ls a* (znak “*” nahrádza ľubovoľný počet znakov v mene súboru).
Ak by sme zadali príkaz ls a?, vypísali by sa nám všetky súbory začínajúce sa na a, ktoré majú v názve dva znaky (pretože znak “?” nahrádza práve jeden znak v mene súboru).
Zástupné znaky sa využívajú aj v mnohých iných príkazoch (napr. cp, mv, rm).

cp (z angl. copy) - pomocou tohto príkazu môžeme kopírovať súbory a adresáre. Použitie: cp [argumenty] /zdrojovy/adresar /cielovy/adresar

• -i - bude sa vyžadovať potvrdenie prepísania súboru rovnakého mena
• -r - rekurzívne kopírovanie (čiže aj obsah podadresára)

mv (z ang. move) - príkaz na presúvanie súborov a adresárov. Syntax je podobná ako pri cp, ale príkaz mv napríklad nemá argument -r (rekurzívne), pretože by nemal význam.
Takisto sa používa aj na premenovanie súborov:

ondrej@susanne:~/fotky$ mv croatia01.jpg na_plazi.jpg

rm (z angl. remove - odstrániť) - príkaz na odstránenie súborov a adresárov. Niektoré dôležité argumenty tohto príkazu sú identické ako argumenty predchádzajúcich príkazov:

• -r - rekurzívne mazanie, tzn. aj podadresáre so súbormi
• -i - bude vyžadovať potvrdenie každého zmazania
• -f - argument, po ktorom nebudú potrebné žiadne potvrdenia a nebudú sa zobrazovať žiadne výpisy

V niektorých distribúciách sa príkaz rm zvykne “aliasovať” na rm -i (čiže ak zadáte rm, príkaz prebehne aj s argumentom -i), aby sa predišlo nešťastnej strate dát, ktorá môže mať neblahé následky.
Možno ste sa už stretli s príkazom rm -rf /. Ak ho spustí root, obsah všetkých diskov (”/”) bude rekurzívne (”-r”) zmazaný bez akéhokoľvek potvrdzovania (”-f”). Preto ho použite len v prípade, že naozaj viete, čo robíte!

more - príkaz slúžiaci na zobrazenie textového súboru.

man - tu nájdete všetky podrobnosti ohľadom každého príkazu, man príkaz vám totiž zobrazí podrobný manuál. Pohybuje sa v ňom šípkami hore a dole a ukončuje sa klávesom Q.

mc (GNU Midnight Commander) - veľmi dobrý a rýchly file manager. Je potreba ho mať nainštalovaný.

emacs - veľmi dobrý textový editor, určite sa vám zíde, keď budete potrebovať editovať nejaké konfiguračné súbory v shelli a nebudete pri tom mať grafické prostredie. Je pomerne nenáročný na obsluhu. Stačí si zapamätať, že menu vyvoláte pomocou F10. Samozrejme, potrebujete ho mať nainštalovaný.

links - textový internetový prehliadač. Takisto ako emacs, je potrebné ho zvlášť nainštalovať. Menu sa zobrazí klávesom ESC.

Ďalšie príkazy nájdete tu.

Heslo sa samozrejme píše, ale v termináli sa nezobrazujú bodky (hviezdičky, krížiky...), ktoré nahradzujú znaky hesla. Napíšte heslo a potvrďte ho stlačením ENTER.

Gedit nie je príkaz, ale program (obdoba Poznámkového bloku z Windows), v Kubuntu tento program nie je štandardne nainštalovaný. V KDE je základným textovým editorom kate, použite preto príkaz:

sudo kate

Na editáciu jednoduchých textových (napríklad konfiguračných) súborov sa dá bez ohľadu na desktopové prostredie použiť v termináli textový editor nano. Doporučujem spúšťať ho s parametrom -w pre lámanie riadkov - takže:

sudo nano -w /cesta/soubor